Pravidelná dávka

53. Rozhovor s Matúšom Sitárom o vzťahu teológie & filozofie, metafyzike a Platónovi

Vyštudoval kresťanskú filozofiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, v Kolégiu Antona Neuwirtha učí filozofiu a teológiu, vedie kurz latinčiny a je prekladateľom.

52. Úvod do vedy a náboženstva

V prvej dávke o vede a náboženstve sa pozrieme na pár úvodných myšlienok, povieme si o komplikovanosti tejto témy, a zamyslime sa na tým, čo by som chcel robiť v našich budúcich dávkach.

51. Augustín o zle a dobre

Augustín je asi mnohým známy iba ako katolícky biskup a učiteľ Cirkvi, ale súčasne je jednym z najvýznamnejších filozofov západnej civilizácie. V tejto dávke sa pozrieme na jednu z jeho najvplyvnejších myšlienok, ktorou je jeho odpoveď na otázky: Čo je to zlo? Čo to znamená konať zle? Je zlo opakom dobra?

50. O génovej terapii a jej využití pri liečbe nádorov mozgu

V prvej časti PD zameranej na bioinžinierstvo, vedu a medicínu s Mirom Gašpárkom sa budeme venovať génovej terapii a nedávnym výsledkom jej využitia pri liečbe glioblastómu, jedného z najnebezpečnejších mozgových nádorov.

49. Kierkegaard, existenčná úzkosť a autenticita

Dávka o Sørenovi Kierkegaardovi bola už dávnejšie sľúbená a dnes sa cez jeho filozofiu pozrieme jeho kritiku nemeckého filozofia Hegela, hlbšie sa ponoríme do problému existenčnej úzkosti a filozofie existencializmus a v nádeji nakoniec rozpitváme pojem autenticity, ako o ňom uvažoval Kierkegaard.

48. O novom začiatku Pravidelnej dávky s Andrejom a Mirom

Šepkalo sa o tom už dlhšie a dnes sa o tom už hovorí nahlas. Podcast Pravidelná dávka sa osamostatňuje (www.pravidelnadavka.sk) a rozširuje o témy vzťahu, histórie a filozofie vedy a náboženstva, a taktiež o súčasné výzvy z oblasti bioinžinierstva, syntetickej biológie či bioetiky.

47. Rozhovor s Andrejom Zemanom o vzťahu vedy a náboženstva

V dnešnom rozhovore sme otvorili (a ani zďaleka neuzavreli) otázky na tieto témy:vzťah vedy a náboženstva vo všeobecnosti; Darwinova evolučná teória a jej hodená rukavica náboženstvu; kritický pohľad na poslednú knihu Pôvod od Dana Browna;

46. Rozhovor so Zuzkou Kotvanovou: Cítim, teda som - O prieniku filozofie a psychológie

Čo je to psychológia, prečo je dôležitá a prečo/kedy sa osamostatnila od filozofie? Ak sa zaoberá ľudskou dušou, čo je to duša? Je psychológia prírodná alebo humanitná veda? Čo je to tá kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá je dnes tak populárna?

45. Rozhovor s Pavlom Hraboveckým - Tolkien, Chesterton, Hra o tróny, Potter a Slavoj Žižek

Aký je vzťah Pána prsteňov ku Game of Thrones a Harry Potterovi, a prečo je o tento druh sfilmovanej fantasy literatúry taký záujem? Čo je filozofia Pána prsteňov a čo sa od Tolkiena dnes—v postmodernej dobe bez metanaratívov—môžeme naučiť? Prečo slovinský filozof, marxisto-hegelovec a ateista Slavoj Žižek často cituje Chestertona a označuje ho za inšpiratívneho autora?

44. David Hume a prečo musí byť rozum otrokom vášní

Podľa niektorých súčasných filozofov je to práve filozofia škótskeho osvietenca Davida Humea, ktorú môžeme považovať za dnešnú mainstreamovou filozofiou——a ako to pri filozofii býva, nemusíme si toho byť ani vedomí.

43. O štyroch školách praktickej filozofie

Môže byť nejaké filozofické učenie natoľko mainstreamové, aby sme ho nazvali „školou“? A nielen to, ale aby mu politické autority udelili dotácie? Cisár Marcus Aurelius takto podporil nie jednu, ale hneď štyri aténske filozofické školy, a v dnešnej dávky si pripomenieme prvá tri a povieme niečo nové o štvrej. Reč bude o Platonizme, Aristotelizme, Stoicizme a Epikureizme.

42. Stoicizmus

Povedal vám už niekto, že obdivuje váš stoický pokoj? Alebo naopak, že by ste sa mali menej znepokojovať životnými ťažkosťami a problémami a stoický pokoj si zachovať?

41. Wittgenstein o jazykových hrách a chrobákoch

Ako je možné, že medzi sebou navzájom komunikujeme naše myšlienky a to nielen hocijako, ale dokonca zmysluplne? Ak by Maugli z Knihy džunglí naozaj vyrastal od úplného narodenia sám mimo ľudského jazyka a komunity, naučil by sa zmysluplne hovoriť a chápať svet ako my? A ako zistíme, či máme v krabici chrobáka alebo je „chrobák“ názov krabice?

40. Rozhovor s Dominikom Porvažníkom o OSN, udržateľnom rozvoji a fake news

Ako by si o dôležitosti OSN hovoril s mladými, ktorí cítia národne a ich heslami sú samostatnosť, sebestačnosť, suverenita? Je myšlienka udržateľného rozvoja „udržateľná“, ak sa primárne nezameriava na rozvoj ľudského charakteru?—teda na niečo ako udržateľný etický/hodnotový rozvoj?

39. Ako vznikla filozofia?

Po minulej dávke o „prečo“ vymysleli filozofiu Gréci sa dnes dostávame k otázke „ako“. Pozrieme sa na pred-filozofické reflexie v hinduistických upanišádach a Homérových eposoch a následne sa dostaneme k začiatku filozofického myslenia, ktoré umožnili grécke dramatické hry vo forme dialógu medzi chórom a jedným z hercov.

38. Vymysleli filozofiu Gréci?

Dnešná dávka je prvá zo série dvoch zamyslení o pôvode filozofie. Vymysleli ju Gréci? Prečo práve oni a prečo nezačíname dejiny filozofie so štúdiom starozákonných prorokov, Konfúcia, Budhu? Uzrela filozofia svetlo sveta v antickom Grécku len preto, lebo tam mali ľudia vďaka klíme a otroctvu veľa voľného času? A ako s tým súvisia ich obchodné a vojenské ťaženia a olympské božstvá?

37. Rozhovor s Petrom Podlesným o motivácii a aktuálnosti Aristotela

Čo je to motivácia a motivačná literatúra? Je úspech dostatočný životný cieľ? Je filozofia pôvodnou “motivačnou literatúrou”, pretože hľadá odpovede na otázku “prečo” a nie “ako”? Čo má spoločné bývalý Navy SEAL Jocko Willink a Aristoteles? Aký je vzťah medzi motiváciou, slobodou, zodpovednosťou, povinnosťou a disciplínou?

36. J.R.R.Tolkien a ako sa s "rozprávkami" žije pravdivejšie

O čom hovoríme, keď nazveme nejaký príbeh rozprávkou? Ak spadá rozprávkový príbeh pod fantastickú literatúru, a jej dej sa teda odohráva v sekundárnom, vymyslenom svete, znamená to, že ide o voľnočasové klamstvo, ktoré nás môže rozptýliť, ale nemá nás čo naučiť?

35. Rozhovor s Veronikou Hliničanovou o urbanizme, verejnom priestore a kráse

Veronika sa venuje revitalizácii bratislavského Námestia SNP v projekte Živé námestie, ktoré vyšlo z iniciatiávy Aliancie Stará tržnica. Angažuje sa v rôznych občianskych iniciatívach ako napríklad Zastavme hazard

34. Sokrates a vedz, že nič nevieš

Čo všetko viete? Je všetko to, čo viete, všetko, čo sa dá vedieť? Dá sa vôbec vedieť všetko, čo sa vedieť dá? Zdá sa, že z definície je to možné, ale je to možné človeku so všetkými jeho obmedzeniami? Je múdrejšie vedieť všetko alebo vedieť, že neviem nič?

33. Sociálny konštrukt

Počuli ste už slovné spojenie “sociálny konštrukt”? Alebo ste už niekedy počuli niekoho povedať, že by bola nejaká vec “sociálnym konštruktom”? Aká emócie plynie z takého označenia? Ide o pochvalu alebo hanu? A čo pod tým vlastne myslíme?

32. Bez logiky ani na krok

Asi všetci máte skúsenosť s nasledujúcim prípadom. Rozprávali ste sa s niekým a po chvíli ste si uvedomili, že to čo hovorí, dáva zmysel a je to úplne logické. Alebo naopak, predstavte si, že ste sa s niekým rozprávali, ale veci, ktoré ten človek hovoril do seba vôbec nepasovali a jedno z druhého akosi nevyplývalo—jednoducho, nemalo to logiku! A je to práve logika, o ktorej sa dnes zamyslíme.

31. Roger Scruton o kráse

V dnešnej dávke budeme pokračovať v otázke, nad ktorou sme sa trochu zamysleli minulý týždeň. Viliam sa pýtal, “Čo je to krása a aký má vyznam v každodennom živote človeka?” Inšpiráciou pre obsah dnešného spoločného premýšlanie je prednáška od briského filozofa Rogera Scrutona, ktorý sa už dlhé roky venuje otázkam estetiky, krásy, umenia a architektúry.

30. Q&A #1

Dnešná dávka je vaša a zodpoviem v nej na 11 otázok, ktoré som vybral z tých, ktoré ste mi za posledné dva týždne poslali. Ďakujem za túto pozivítnu odpoveď na moju výzvu a pýtať sa či komentovať môžete i naďalej na info@pravidelnadavka.sk

29. Michael Oakeshott o politickej skúsenosti

Dnes vám chcem ponúknuť na zamyslenie niekoľko myšlienok z jednej mojej staršej eseje, ktorú som nazval “Prezident bez politických skúseností – precedens alebo kríza politiky”. I keď sa nejedná o najnovší článok, verím, že obsahovo má stále čo povedať.Rámcovo v ňom budem hovoriť o politickej filozofii,

28. Ľudskosť a ľudská dôstojnosť

Zvykne sa hovoriť, že Vianoce sú o ľudskosti a mojim vianočným darčekom pre vás bude krátke zamyslenie nad tým, čo to tá ľudskosť vlastne je. Či už ste veriaci alebo neveriaci, z Európy alebo z Číny, či volíte národne alebo kozmopolitne, slovo ľudskosť jednoducho nerobí rozdiely.

27. Rozhovor s Jurajom Šustom o liberalizme, ľudských právach a prirodzenosti

Sú konzervativizmus a liberalizmus v nevyhnutnom rozpore a víťaz musí byť na konci dňa iba jeden? Nie je táto dichotómia vlastne falošná? Aký je rozdiel medzi liberalizmom neutrality a perfekcionistickým/etickým liberalizmom? Je možné ukotviť pojem ľudskej dôstojnosti aj mimo kresťanskej filozofie? Ako s týmto pojmom pracuje humanizmus? V čom sú filozoficky zakorenené základné ľudské práva?

26. Zdanie, realita a Platónova jaskyňa

V dnešnej dávke sa bližšie pozrieme na to, ako chápe Platón vo svojom dialógu Štát vzťah medzi zdaním a realitou, a to konkrétne v jeho slávnej alegórii o jaskyni.

25. Rozhovor s Mirom Gašpárkom o syntetickej biológii a genetickom upravovaní detí

“Prichádza z Číny biologická búrka? Minimálne do svetovej vedeckej komunity určite. A bude to poriadne metelica – ide totiž o život, presnejšie o jeho podstatu.” Toto je perex Mirovho nedávneho článku a v dnešnej dávke si naň poriadne posvietime. Je sa na čo tešiť, pretože rozhovor bioinžiniera a filozofa jednoducho stojí za to.

24. Fašizmus

Rôzne politické izmy ako liberalizmus, konzervativizmus či fašizmus sú dnes všeobecne označované ako politické ideológie. V nedávnej dávke som o jednej z nich, konzervativizme, hovoril a dnes by som sa chcel pozrieť na fašizmus. Prečo?

23. Čo je to podcast

Dnešná dávka nebude o filozofii. Neviem ako dlho už počúvate podcasty, ale zamysleli ste niekedy nad tým, čo to podcast vo všeobecnosti je, kedy vznikol a prečo sa dnes tak rýchlo šíri?

22. Rozhovor s Michalom Čopom o vzdelávaní a kultúrnych vojnách

V čom sa vzdelávanie, ktoré poskytuje Kolégium Antona Neuwirtha a s ním spojený projekt stredoškolských kolégií odlišuje od toho bežne prítomného na školách? Čo to znamená ak je vzdelávanie založené na tzv. veľkých dielach? Ako tento vzdelávací prístup zlepšuje kritické myslenie?—a čo to kritické myslenie vlastne je?

21. Matrix, Descartes a skepticizmus

Kultovú trilógiu Matrix z prelomu storočí nevidel asi iba málokto—a asi by sa väčšina z nás zhodla na tom, že minimálne prvý film z ’99 bol naozaj dobrý a podnetný. V takýchto prípadoch sme dnes trochu zvyknutí, že za dobrým filmom takéhoto kalibru stojí ešte lepšie kniha, ktorá je filmovej adaptácii vzorom. V prípade Matrixu to tak ale nie je.

20. Myšlienkový kokteil

Keďže dnes oslavujeme 20. Pravidelnú dávku, chcel som spraviť niečo iné ako zvyčajne a možno viacerí z vás čítali rozhovor, ktorý so mnou pred necelými tromi týždňami spravil Dominik Harman pre časopis .týždeň. Ak nie, určite vám ho odporúčam. Dostal som naň mnoho reakcií, a preto som sa rozhodol, že dnes rozviniem viacero myšlienok, o ktorých som v ňom hovoril.

19. Konzervativizmus

Liberalizmus, fašizmus či komunizmus je iba niekoľko z politických izmov, o ktorých sa dnes často hovorí. V dnešnej dávke sa chcem zamerať na ďalší spôsob pohľadu na politický život—konzervativizmus, pretože vnímam, že v súčasnom verejnom diskurze nie je prítomný ako relevantný proti-názor.

18. Emotivizmus

Emotivizmus je pre mnohých asi neznáme slovo. Ale na druhej strane máte asi všetci skúsenosť s tým aké je to cítiť krivdu, aké je to, keď sa vám niečo hnusí alebo vás niečo pohorší či poteší, keď si so zvrašteným čelom poviete „Fuj!“ alebo s entuziazmom vyskočíte so slávnostným „Hurá!“

17. John Stuart Mill o slobode

Liberálna demokracia je dnes často skloňovaný termín a to hlavne v porovnaní s demokraciou iliberálnou, kresťanskou či dokonca inou populistickou formou vládnutia. V dnešnej dávke sa pozrieme na význam slova "liberálny" a konkrétne to urobíme cez pohľad na liberalizmus ako o ňom vo svojej knihe O slobode rozmýšľal anglický filozof 19. storočia John Stuart Mill.

16. Hannah Arendt a banalita zla

Keď premýšľame o hrôzach holokaustu minulého storočia, automaticky sa nám môže podsúvať takáto myšlienka: za veľkým zlom týchto rozmerov museli stáť rovnako zlí ľudia. Tí museli mať zvrátenú myseľ, určite boli morálne skazení, asi boli aj sadistami a v ich svedomí sa musel odohrávať veľký boj, keď sa poprava nevinných stala normálnou súčasťou ich dennej rutiny.

15. Antigona a filozofia práva

Dnešná pravidelná dávka bude reakčná. Inšpiráciou na jej obsah bolo sledovanie diskusie ohľadne blahorečenia Anny Kolesárovej, v ktorej na seba reagovali protichodné kultúrne tábory. Nechcem túto diskusiu hodnotiť a ani sa postaviť na jednu či druhú stranu, chcem sa ale od tejto témy odraziť k postave Sofoklovej Antigony a cez ňu otvoriť niekoľko vážnych otázok filozofie práva, ktorá skúma vzťah morálky a zákona.

14. Rozhovor s Ivou Mrvovou o verejnom diskurze

Čo je to verejný diskurz? Aký je jeho stav na Slovensku a ako ho zlepšiť? Prečo vzniká polarizácia medzi liberálnou a konzervatívnou časťou Slovenska a ako ju umenšovať? Či je možný kompromis medzi týmito dvomi stranami?

13. Filozofia Pána prsteňov - Zotročenie

Každý príbeh má svoj koniec a príbeh tejto krátkej série zamyslení o filozofii Pán prsteňov sa dnes zakončuje. Verím ale, že sa k Tolkienovi a jeho dielu ešte v budúcnosti vrátime. Dnes budeme hovoriť o tretej sile Prsteňa moci, ktorou je sila zotročenia.

12. Filozofia Pána prsteňov - Nesmrteľnosť

Smrť, smrteľnosť a nesmrteľnosť. Tri veci, problémy či otázky, ktoré nielenže sprevádzajú ľudstvo od jeho zrodu, ale dalo by sa povedať, že nás ako ľudí definujú. Nerozmýšľame nad nimi preto, že sme ľudia, ale sme ľudia, preto že nad nimi rozmýšľame.

11. Filozofia Pána prsteňov - Neviditeľnosť

Neviditeľnosť. Poznáme ju z rozprávok, ale aj zo sveta internetu. V dnešnej dávke sa zamyslíme nad touto prvou silou Prsteňa moci: v čom je vlastne táto zdanlivo užitočná vlastnosť zlá a akú protilátku nám ponúka Tolkienov príbeh.

10. Úvod do filozofie Pána prsteňov

Keďže Tolkienovo dielo je výsledkom jeho celoživotnej práve, nie je možné ho dostatočne pokryť v jednej dávke a rozhodol som mu venovať dávky štyri. Táto dávka poskytne myšlienkové pozadie: čo a kto mal na neho počas písania vplyv, prečo sa do písania tohto veľdiela (spolu so Silmarilionom a celým jeho legendáriom) pustil, a keďže je to dielo veľmi rozsiahle v časo-priestore, ale aj význame, ako ho správne interpretovať?

9. Čo farboslepá vedkyňa Mária nevedela?

Dnešný myšlienkový experiment je z pera austrálskeho filozofa Franka Jacksona. Rozpracoval ho v dvoch esejach z 1982 a 1986 a tá druhá, s názvom “Čo Mária nevedela”, čiastočne odhaľuje pointu celého experimentu. Experiment nájdete tiež pod menom “Máriina izba” a na YouTube si ho môžete pozrieť v angličtine (“Mary’s room”) a to v krátkej a výstižnej animácii.

8. Rozhovor s Mirkou Durankovou o charakterovom vzdelávaní

Čo je to filozofia vzdelávanie? O čom je charakterové vzdelávanie a prečo je nevyhnutným a celoživotným procesom? Čo je to charakter a ako s ním súvisia cnosti a neresti? Prečo je charakterové vzdelávanie neodlúčiteľné od osobných vzorov? Ako s týmto druhom vzdelávania súvisí Montessori, mentoring, coaching a terapia? Prečo je klasická beletria dobrá učebnica charakterového vzdelávania?

7. G.E.M. Anscombe a zaseknutý jaskyniar

Dnes rozanalyzujeme ďalší myšlienkový experiment, ktorý je na rozdiel od električky a pešieho mostu menej známy. Jedná sa o morálnu dilemu o zaseknutom jaskyniarovi, ktorú v 1982 predstavila írska filozofka Elizabeth Anscombe.

6. Dilema s električkou a peším mostom

Na úvod si povieme, aké sú podobnosti a odlišnosti medzi myšlienkovými a vedeckými experimentami, a keďže myšlienkových experimentov existuje mnoho, pozrieme sa v tejto dávke iba na dve veľké klasiky: dilemu s električkou a peším mostom.

5. Rozhovor s Matúšom Repkom o východnej filozofie

Čo sú to rituály a prečo sú pre človeka nevyhnutné? Kto to bol Konfucius a čo je to konfucianizmus? Prečo a ako je jeho filozofia založená na vzťahoch na piatich úrovniach? V čom sú pre Konfucia “ušľachtilosť” a “ľudskosť” kľúčovými pojmami? Je konfucianizmus filozofiou alebo náboženstvom? Čo môže Konfucius naučiť dnešných obyvateľov Slovenska? 

4. Morálny kompas

Čo je to morálka? Aké základné druhy nám ponúka morálna filozofia? Reč bude o troch základných morálnych kompasoch: utilitarizme, Kantovej deontologickej morálke a Aristotelovej etike cnosti. A aká by to bola pravidelná dávka filozofie, ak by nakoniec neboli tieto tri prístupy k morálke podrobené dôkladnej kritike.

3. Rozhovor s Jarom Varcholom o filozofii vedy a umelej inteligencii

Karl Popper a falzifikácia vedeckého poznanie; Thomas Kuhn a zmeny (vedeckej) paradigmy; vedecký realizmus a “úspešnosť” ako kritérium pravdivosti vedy; umelá inteligencia: Ako vyrobiť mysliace či vedomé počítače?; Alan Turing: ranný priekopník počítačov; a Turingov test: Ako zistiť, či hovorím cez chat s človekom alebo s počítačom?

2. Štastie ako hľadanie zmyslu života

Minule sme si bližšie posvietili na bohatstvo, obdiv, moc a pôžitok a zistili, že ani jedna z týchto vecí nemôže byť konečným cieľom ľudského života, šťastím. Dnes preskúmame piateho a posledného kandidáta, ktorého si predstavíme cez myšlienky gréckeho filozofa Aristotela a rakúskeho psychológa Viktora Emanuela Frankla.

1. Šťastie ako konečný cieľ života

V tejto dávke sa zamyslíme nad jednou z najstarších otázok filozofie: čo je to šťastie. Pozrieme sa na to, prečo je šťastie chápané ako konečný cieľ života, preskúmame štyroch intuitívne najpríťažlivejších kandidátov na definíciu šťastia a ukážeme si, prečo ako kandidáti neobstoja.