Pravidelná dávka

146. Je interrupcia vždy vraždou?

Dnešná dávka je príspevkom do súčasnej diskusie ohľadne otázky interrupcií. Jej obsah bude trochu netradičný, keďže vám chcem priniesť pohľad na túto problematiku z pera britského filozofa Anthonyho Kennyho

145. Budeme raz imúnni voči všetkým vírusom?

V súčasnosti sa očkovaním snažíme získať  odolnosť voči jednotlivým vírusom. Mohla by nám syntetická biológia dať imunitu voči všetkým vírusom?

144. Postmodernizmus: Príbeh konštruktívnej dekonštrukcie

Postmodernizmus bolo filozofické hnutie aktívne prevažne v 60tych rokoch minulého storočia, ktoré postavilo osvietenstvo a jeho východiská na hlavu,

143. Kým nás konflikt nerozdelí: Kto je za históriou sporu vedy a náboženstva?

Čo nám môže história povedať o pôvode vzniku vojnovej metafory medzi vedou a náboženstvom? Kto a kedy stál na jej počiatku? A čo si myslia historici vedy o takto vnímanom konflikte dnes?

142. Stoický pokoj v čase krízy: Tri praktické rady Marca Aurelia

V ťažkých situáciách si treba zachovať chladnú a pokojnú hlavu. Zachovať pokoj. Súčasná situácia je veru extra ťažká, a preto riešením nemusí byť iba pokoj, ale pokoj stoický. Ako ho ale získať? Aký návod na to odporúča cisár Marcus Aurelius, jeden z najznámejších neskorých stoikov?

141. Na Slovensku nastal čas na epidémiu syntetickej biológie

Pandémia SARS-CoV-2 nám ukázala hrôzostrašnú tvár biológie. Syntetická biológia nám ponúka tú prívetivú a užitočnú - ako ju na Slovensku využijeme?

140. Je istota neistá?

Existuje istota? Môžeme niečo spoznať s istotou? Sú prírodné vedy, filozofia či náboženstvo zdrojom istého poznania či neomylných právd o svete?

139. Kto boli ilumináti?

V dnešnej dávke prinesieme snáď trochu svetla medzi začiatky iluminátov. Pozrieme sa na ich históriu, ciele a zakladateľa, a tak si predstavíme ten reálny základ, od ktorého sa odvíjajú rôzne prehnané tvrdenia o ich dnešnom vplyve.

138. Životy alebo ekonomika: Sofiina voľba?

Jeden americký novinár sa nedávno vyjadril, že pandémia korona vísuru postavila vlády pred tú najhoršiu voľbu: či si zničia ekonomiky a blahobyt alebo prídu o milióny životov. Stojíme ale naozaj pred touto románovou Sofiinou voľbou? Ide o hru s nulovým súčtom alebo o falošnú dichotómiu?

137. Vedci a viera

V dnešnej dávke načneme tému vedcov a ich viery. Aké výsledky vykazujú prieskumy na začiatku a konci 20. storočia? Aký trend má u vedcov nábožnosť? Aké ostatné otázky otvára táto oblasť?

ŠPECIÁL #4: Druhý rozhovor s Mirom Gašpárkom o koronavíruse: Pôjdeme v lete k moru?

Dnes sa opäť rozprávam s mojim podcastovým kolegom Mirom Gašpárkom, ktorý sa v súčasnosti venuje modelovaniu šírenia nákazy Covid-19 na Slovensku.

136. Boh a čierna smrť: Pohltilo náboženstvo vedecké zmýšľanie?

Vedeli v stredoveku hľadať prirodzené príčiny chorôb alebo im stačilo uspokojiť s tajomným Božím riadením? Ako rozmýšľali o príčinách v stredoveku, aké riešenia navrhli pre čiernu smrť a akú úlohu v tom hral Boh?

135. Silná dávka pravidelného vyberu o slobode (crossover)

Druhý crossover Pravidelnej dávky a Silného výberu, ktorého témou je dnes tak aktuálna otázka slobody. Čo je to? A čo je to otroctvo? Prečo je sloboda viac ako len sloboda pohybu?

134. Prečo vravíme o apokalypse a armagedone?

Tentokrát sa pozrieme na to, prečo používame pojmy súvisiace s apokalypsou a armagedonom a podozvedáme sa tak niečo o biblickej histórii.

ŠPECIÁL #3: Rozhovor s Mirom Gašpárkom o koronavíruse: Prečo nejde o umelo vyrobenú nákazu

Dnes sa rozprávam s mojim podcastovým kolegom Mirom Gašpárkom, ktorý sa v súčasnosti venuje modelovaniu šírenia nákazy Covid-19 na Slovensku.

133. Očkovanie, náboženstvo a niektoré poučenia z histórie

Aké boli počiatky očkovania a ako sú prepojené s náboženstvom? Aká je v tomto spojitosť s takzvaným "novým ateizmom" a v čom nás môže história poučiť?

132. Covid-19 a filozofia: Sme vo vojne?

Súčasná pandémia vírusu SARS-CoV-2 ponúka veľký priestor aj pre filozofické uvažovanie. Dnes chcem pripomenúť jednu z hlavých úloh filozofie, ktorou je

131. Problém zla: Boh a prírodné pohromy

V dnešnej dávke si povieme o jednom z najväčších európskych zemetrasení a o tom, ako aj toto prebudilo počas osvietenstva diskusiu o probléme zla a Božej existencii.

130. Peter Singer: Majú zvieratá práva a povinnosti?

V dnešnej dávke sa pozrieme na to, prečo má podľa Petra Singera prevažná väčšina zvierat morálny status, z čoho pramení, a prečo je dokonca časť zvierat na rovnakej morálnej úrovni ako ľudia a zdieľame status osoby.

129. Koronavírus môžeme diagnostikovať rýchlejšie a lacnejšie: S Boonom Limom z Oxfordu

(For the English version of the interview, go to 15:15)
V tejto epizóde Pravidelnej dávky sa Miro exkluzívne rozpráva s Boonom Limom, svojím kolegom z výskumnej skupiny Prof. Antonisa Papachristodoulou a doktorandom na Oxforde, ktorý sa venuje výskumu rýchlejšej a jednoduchšej diagnostiky ochorenia COVID-19 prostredníctvom metód syntetickej biológie. 

128. Náboženstvo podľa Kanta

V dnešnej dávke si dáme pod lupu jedného z najväčších mysliteľov, Immanuela Kanta. Ako ovplyvnil Kantov pohľad na poznávanie sveta jeho pohľad na náboženstvo? Ako sa pozeral na tradičné argumenty pre Božiu existenciu? Akú úlohu v tomto hrá rozum a viera?

127. Rozhovor so Silviou Jamrichovou o pamäti, identite a zabúdaní: Nekupujte starým rodičom krížovky, rozprávajte sa s nimi

Dnes sa rozprávam so Silviou Jamrichovou a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme sa rozprávali: Čo je to pamäť a akým spôsobom je dôležitá v otázke našej identity?

126. Vyrieši syntetická biológia problémy s klímou?

V dnešnej epizóde Pravidelnej dávky Miro rozpráva o syntetickej biológii a o tom, ako syntetickí biológovia a niektoré zaujímavé spoločnosti v tejto oblasti môžu pomôcť riešiť problémy s klímou, ktorým všetci čelíme.

125. Sokrates: Demokracia je krehká vec, poďme voliť. Dlžíme to krajine

V dnešnej dávke sa pozrieme Sokrata v troch Platónových dialógoch: Štát, Gorgias a Kritón. Najprv sa zamyslíme nad jeho alegóriou o lodi a potom nad jeho myšlienkovým experimentom o lekárovi a cukrárovi.

124. Árijský Ježiš: Mali nacisti v biblickej histórii pravdu?

Dnes zavítame do nacistického Nemecka: V čom spočíva a prečo je dôležité Ježišove židovstvo? Akým spôsobom chcela nacistická veda spraviť z Ježiša árijca? A aký význam majú tieto otázky dnes?

123. Rozhovor s Antonom Vydrom: Učí nás filozofia lepšie žiť?

Dnes sa rozprávam s filozofom Antonom Vydrom. Čo je filozofia? Je praktická? Pomáha nám lepšie žiť? Vystihujú podstavu filozofie tri známe opisy, že je to láska k múdrosti, že začína v úžase a že je pokračovaním detské neobytného pýtania sa otázky prečo? Prečo by mali  politické strany zamestnať nejakého filozofa, aby im objasnili, z akých ideových východísk čerpajú? A nemali by sa súčasní slovenskí filozofi a filozofia viac verejne angažovať a vyjadrovať?

122. Ako budú vyzerať lekári budúcnosti? S Dr. Alexejom Youssefom

(Skip to 12:00 for the original interview in English)
V tejto epizóde Pravidelnej Dávky sa Miro rozpráva s Dr. Alexejom Youssefom o tom, či existuje ideálny zdravotný systém, prečo je rola súkromného sektora v zdravotníctve dôležitá, ako umelá inteligencia ovplyvní rozvoj medicíny a na čo by sa mali zameriavať lekári budúcnosti.

121. Jean-Paul Sartre: Odsúdený k slobode

V dnešnej dávke sa pozrieme na to, ako chápal Sartre povahu slobody, predstavím historický kontext, v ktorom tvoril, zistíte čo ho spája s Československom, prečo sme zodpovední aj za vlastné emočné konanie a aký je podľa neho vzťah medzi našou telesnosťou a hodnotovosťou.

120. David Hume a náboženstvo pod paľbou

Dnes sa pozrieme na jedného z najväčších filozofov v dejinách, Davida Humea, hlavne z pohľadu filozofie náboženstva. Prečo je Hume vplyvný aj dnes? Čo si myslí Hume o argumentoch pre Božiu existenciu? A bol Hume ateista? 

119. Rozhovor s Jurajom Malíčkom o popkultúre a filozofii Hviezdnych vojen

Dnes sa rozprávam s popkultúrnym teoretikom Jurajom Malíčkom. Čo je to popkultúra a ako s ňou súvisí Frankfurtská škola? Ako sa stali Hviezdne vojny asi najznámejším popkultúrnym fenoménom?
Aká filozofia je za touto hviezdnou ságou?

118. Koronavírus 2019-nCoV vs. Syntetická Biológia: Pomôže nám bioinžinierstvo vyhrať?

V dnešnej epizóde pravidelnej dávky sa s Mirom rozprávame o Koronavíruse, o tom, ako do boja proti nákazlivým chorobám zapájame matematiku a ako nám pri diagnostike vírusových ochorení môže pomôcť syntetická biológia. 

117. Priateľstvo namiesto spravodlivosti? Aristotelov myšlienkový experiment

Ak by sme boli všetci skutočnými priateľmi, spravodlivosť by nebola nevyhnutná. Inými slovami, ak by v rámci štátu vládlo medzi občanmi priateľstvo, nebola by potrebná vláda práva, ktorá by garantovala spravodlivosť prostredníctvom zákonov.

116. Viera ako duševná porucha?

Čo je to viera? Ako ju chápe napríklad významný ateista Richard Dawkins? A ako ju chápu iní odborníci, ktorí tejto téme venuju väčšiu pozornosť? Aké rôzne typy viery existujú? To sú otázky, ktoré su položené a zodpovedané práve v tejto dávke.

115. Roger Scruton: filozof, ktorý žil krásu

12. januára 2020 zomrel britský filozof Roger Scruton. Za posledný týždeň sa už o ňom veľa napísalo, i ja sám som bol oslovený napísať krátky nekrológ, a dnešná dávka je rozšírením a prehĺbením tohto textu. Kto to Roger Scruton bol? Aký je jeho filozofický odkaz? A prečo bol človekom, ktorý—dalo by sa povedať—niekedy kontroverziu priam až vyhľadával?

114. Strojové učenie v medicíne II. Aké výzvy nám stoja v ceste?

V tejto Pravidelnej dávke budeme pokračovať v našej diskusii o využití strojového učenia a umelej inteligencie v medicíne. Akým prekážky stoja v ceste využitia strojového učenia v medicíne? A čo musia inžineiri a lekári robiť, aby niektoré z nich odstránili? 

113. Rozhovor so Samom Marcom o jazyku, verejnom diskurze a športe

Tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme sa rozprávali: Čo stálo za jeho blogerským úspechom? Prečo by mal človek dobre ovládať svoj jazyk a hovoriť kvalitne? Prečo je tak ľahké slovami manipulovať a byť manipulovaný a čo nás o sile slov učí George Orwell? Aká je kvalita nášho verejného diskurzu? Naučili sme sa už na Slovensku diskutovať alebo iba hádžeme kamene? A prečo je šport a príbehy, ktoré sú za ním dôležité?

112. Tajná tvár teológa Newtona

O Isaacovi Newtonovi sme už počuli vďaka rovniciam a učebniciam, ale o jeho skrytej a tajomnej stránke už nepočujeme. Kto bol teda Newton vo svojom súkromí? Čomu veril a čomu sa venoval? A aký to má všetko súvis s náboženstvom?

ŠPECIÁL #2: Novoročné bilancovanie

V dnešnom špeciály sa s vami Miro, Andrej a Jakub podelia o pohľad na minulý rok 2019. Čo sa naučili? Kde je stále priestor na zlepšie? Čo plánujú na rok 2020? A čo sú najväčšie pozitíva uplynulého podcastového roka? 

111. Rozhovor s Jakubom Drábikom o fašizme

Dnes sa rozprávam s historikom Jakubom Drábikom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme sa rozprávali: Je fašizmus náboženstvom? Aký je vzťah medzi fašizmom, nacizmom, komunizmom a populizmom? Je klérofašizmus a liberálny fašizmus oxymoron? Prečo je hlavným zlom fašizmu dehumanizácia? Ako fašisti zneužili Tolkienove dielo Hobit? A prečo by sme sa s fašistami mali rozprávať?

ŠPECIÁL: Diskusia podcastov Počuj., Silný výber, Mužom.sk a Pravidelná dávka

Na štedrý deň máme malý podcastový darček a to záznam z diskusie, ktorá sa uskutočnila počas historicky prvého stretnutia slovenských podcasterov 25. septembra. Diskusiu moderoval Michal Magušin a stretli sa v nej Počuj. podcast, Silný výber, Mužom.sk a Pravidelná dávka. Hovorili sme o tom, prečo podcasty robíme, ako s podcastovaním začať, vytrvať a ako ho monetizovať, aké sú naše denné strasti a radosti, a tiež o našich inšpiráciách a budúcnosti.  

110. Strojové učenie v medicíne: Nádejné riešenia a obrovské výzvy (I. časť)

V ďalšej epizóde Pravidelnej dávky si s Mirom povieme niečo o strojovom učení, jeho výhodách a o jeho využití v medicíne. Je to prvá zo série zameranej na strojové učenie a umelú inteligenciu v medicíne.

109. Rozhovor s Ondrejom Schützom o kritickom myslení, SDA a argumentačných fauloch politikov

Dnes sa rozprávam s Ondrejom Schützom, ktorý je riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie. Hlavnou témou nášho rozhovoru bolo síce kritické myslenie a dôkladne sme sa preto pozhovárali o tom, čo je to debatovanie a argumentácia.

108. Vianočná veda: našla sa betlehemská hviezda?

Blížia sa Vianoce a tak sa v dnešnej dávke budeme venovať vianočnej vede. Jednou zo záhad v biblickom príbehu o Ježišovom narodení je betlehemská hviezda, na ktorú sa pokúsime posvietiť: Aké sú problémy s betlehemskou hviezdou? Našiel sa konečne pre ňu nejaký vhodný kandidát? A čo by nám to vravelo o hodnovernosti biblických príbehoch? 

107. Čo je to šťastie? Muška jenom zlatá

Šťastie. Čo je to šťastie? „Muška jenom zlatá!“—hovorí sa v známej filmovej klasike Škola základ života z 1938 a túto definíciu šťastia prebrali od českého básnika Adolfa Heyduka. Otázka šťastia je jedna z najdôležitejších otázok každodennej filozofie a asi aj z tohto dôvodu patrí v súčasnosti naša úplne prvá dávka medzi tri celkovo najpočúvanejšie epizódy. Dnes chcem preto pokračovať v snahe o odpoveď na otázku šťastia a to tým, že dám do kontrastu dve klasické interpretácie šťastie: na jednej strane bude spôsobom, akým ho chápali antickí Gréci a na druhej strane je pohľad utilitaristický pohľad.

106. Ako a prečo založiť Biotech startup: S Danielom Greenom

(For the English recording of the interview, skip to 11:40)
V tejto epizóde Pravidelnej dávky sa Miro rozpráva o tom, ako a prečo založiť a viesť BioTech či MedTech startupy s Danielom Greenom, CEO Yaqrit a svojím učiteľom podnikania s medicínskymi zariadeniami (Medical Device Entrepreneurship) z Imperial College London.

105. Rozhovor s Robertom Chovanculiakom o statkoch-zmätkoch, crowfundingu a filozofii

Dnes sa rozprávam s ekonomickým analytikom Robertom Chovanculiakom. I keď bolo červenou niťou nášho rozhovoru niečo, čo sa dnes nazýva filozofia ekonómie, každý pohľad na trhové vzťahy musí byť ukotvený v diskusii o povahe štátu, ktorá následne stojí na filozofickej antropológii—teda, kto sme ako ľudia a prečo sme takí. Tu je ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme sa rozprávali:

104. Mali by sme sa lepšie bez náboženstva?

Mali by sme sa lepšie bez náboženstva? Musí ísť iba o špekuláciu alebo nám môžu pri tom niektoré výskumy predsa len pomôcť? Ak áno, čo vravia o vzťahu nábožnosti, zdravia a blahobytu?

103. Sokrates: nepreskúmaný život nie je hodný žitia

Kto bol ten aténsky ovad, ktorého dialektické uhryznutie vedelo mať dlhodobé následky? Prečo bol mnohými pokladaný za svätca, inými za skutočne osvieteného mudrca, a pritom bol svojimi spoluobčanmi demokraticky odsúdený na smrť za korumpovanie mládeže a bezbožnosť?

102. O demokratizácii syntetickej biológie: s Keonim Gandallom zo Stanfordu

Miro si do Pravidelnej dávky pozval Keoniho Gandalla, svojho kolegu z laboratória Prof. Drewa Endyho na Stanforde. Napriek tomu, že Keoni má len 20 rokov, už vedie projekt stavby a distribúcie dostupných génov do celého sveta. Články o ňom môžete nájsť napríklad vo Forbes a New York Times.

101. Estetika: o piatich sudcoch estetického hodnotenia

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie? 

100. Rozhovor s Evinou Stein o temnosti stredoveku

V dnešnej okrúhlej stej dávke sa rozprávam o stredoveku s Evinou Stein, ktorá je odborníčka práve na toto obdobie. Bavili sme sa aj o týchto otázkach: Čo to vlastne stredovek je? Bolo to obdobie temna a ak predsa len áno, aké obdobie presne a v akom zmysle? Aké dve renesancie sa odohrali počas stredoveku, o ktorých mnoho ľudí netuší? Kto to bol Karol Veľký a prečo je pre toto obdobie relevatný? Aké sú dve obľúbené postavy, ktoré má naša dnešná hostka? A aké sú niektoré jej tipy pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť o stredoveku niečo viac?

99. Integrita: máme konať podľa vlastného presvedčenia?

Máme konať výhradne podľa vlastného presvedčenia alebo by sme sa mali v prvom rade spýtať, či neexistuje nejaký vyšší projekt, ktorého by sme mali byť súčasťou? 
Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je spoluautorom knihy Utilitarizmus: Pre a Proti (1973), kde utilitarizmus definuje ako konanie podľa cudzieho, externého vyššieho projektu a takýto morálny systém je útokom na našu integritu. Dnes si predstavíme tento Williamsov argument namierený proti utilitaristickej morálke a uvidíme, prečo je to práve ľudské integrita, ktorá by mala byť podľa neho v srdci každého etického zmýšľania.

98. Ako bioinžinieri upravujú gény: CRISPR a genetický kufrík s náradím

Genetické inžinierstvo a génové úpravy patria medzi najvzrušujúcejšie oblasti moderného bioinžinierstva a vedy. Najpoužívanejším nástrojom využívaným na génové úpravy je CRISPR-Cas9. Čo to ale vlastne je? A ako to funguje?
O genetickom inžinierstve, o nástroji s názvom CRISPR-Cas9, jeho princípoch a fungovaní, o výhodách a nevýhodách sa budeme rozprávať v dnešnej Pravidelnej dávke. 

97. Duševné choroby bez duše?

Hovoriť o duševnom vlastníctve, duševných chorobách alebo duševnom zdraví dáva všetkým zmysel a je to potrebné. Existuje ale nejaká duša, ktorá dáva týmto opisom reality význam a garantuje ich zmysluplnosť? Alebo je to len všetko "akože"? Nejaká metafora, relikvia dávneho prežitku? V dnešná dávka bude úvodom do tohto prastarého konceptu a pozrieme sa hladne na to, ako vznikal a prečo dnes namiesto duše skôr hovoríme o psychike alebo mysli.
 

96. Vedecká sekularizácia: nahradí čoskoro veda náboženstvo?

Stáva sa náš svet čoraz viac sekularizovaný? Stoja prognózy, že veda čoskoro porazí náboženstvo na dobrom základe? A čo to v prvom rade znamená sekularizácia? Zaujíma vás odpoveď na tieto otázky? Výborne. V tom prípade je tu istá nenulová pravdepodobnosť, že vás bude zaujímať aj táto dávka!

95. Subjektívna morálka či morálny nihilizmus?

Objektívna morálka neexistuje, lebo celá morálka je závislá od nás. Je subjektívna. Neexistuje externý morálky svet, ale iba akoby morálke okuliare, cez ktoré sa naň (a jeden na druhého) subjektívne pozeráme—a hodnotíme. De gustibus non est disputandum.
Ale čo ak je aj toto iba ilúzia a v podstate neexistuje rozdiel medzi správnym a nesprávnym konaním? Celý život je len jeden nechutný a nezmyselný vtip. Treba ho žiť?

94. Liek na Alzheimera: Nová nádej či premrhané miliardy?

Alzheimerova choroba patrí medzi najzávažnejšie ochorenia. Inžinieri, lekári a vedci sa už dlhé roky snažia vyvinúť liek na túto chorobu. Tento týždeň svetovými médiami preletela správa o možnej nádeji pre pacientov, ktorú poskytuje nový liek od spoločnosti Biogen.

93. Objektívna morálka alebo de gustibus non est disputandum?

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma

92. O pôvode druhov: Darwinovo životné dielo

V tejto dávke sa pozrieme na nasledovné otázky: O čom bolo Darwinovo životné dielo, ktoré stálo na počiatku evolučnej biológie? Ako argumentoval Darwin za prirodzený výber? A akým námietkam musel čeliť? 

91. Thomas Reid: filozofia zdravého rozumu

Čo je to ten zdravý rozum, alebo „common sense“, na ktorom stojí filozofia škótskeho osvietenca Thomasa Reida? Na vysvetlenie uvádza tento príklad: aj malá húsenica sa preplazí cez tisíc listov až kým nenájde ten, ktorý je vhodný pre jej stravu. Čo chcel týmto príkladom povedať? Aj to som si dnes povieme.

90. Vysnívané medicínske technológie: Vaše otázky. Mirove analýzy

Zbavia syntetické bunky vyrábajúce inzulín diabetikov závislosti na injekciách a počítaní sacharidov?
Prečo je spánok najlepšou "nabíjačkou" energie?
Ako sa formuje pamäť prostredníctvom prepojení medzi nervovými bunkami - a budeme si vstrekovať spomienky do žíl?

89. Immanuel Kant: priepasť medzi svetom a mysľou

David Hume ho prebudil z jeho dogmatických driemot, ale namiesto toho, aby sa stal verným zástancom empirizmu, Immanuel Kant išiel o mnoho racionálnym míľ ďalej a dnes ho radíme medzi ne-empiristických, idealistických filozofov. Dnes si posvietime na jeho chápanie ľudského chápania a na to ako nadviazal na Humea, ako ho potom hodil cez palubu a ako sa Hume nakoniec na tú palubu i tak vyšplhal späť, ale ku kormidlu sa nedostal.

88. Charles Darwin: Život a myseľ viktoriánskeho velikána

Kto to bol Charles Darwin? Ako vyrastal a čo ho formovalo? Ako rozmýšľal nad živým svetom? Aj to sú otázky, na ktoré sa pozrieme v dnešnej dávke.

87. Rozhovor s Petrom Zajacom o idei (slovenského) národa

Dnes sa rozprávam s literárnym vedcom a emeritným profesorom Petrom Zajacom. I keď bol červenou niťou nášho rozhovoru kritický pohľad na ideu národa, teda čo je to národ, ako vniká, ako zaniká a či je vlastne nevyhnutný, dotkli sme sa aj týchto otázok:

86. Na streche MIT o automatizácii biolaboratórií: S Dhashom Shrivathsom, CEO Radix Labs

**For the (English) recording of the interview, go to 16:30**Medzi najväčšie problémy moderného biologického a medicínskeho laboratórneho výskumu patria ľudské chyby a neschopnosť pri rovnakom postupe dosahovať uspokojivo rovnaké výsledky. Okrem toho stále nemáme špičkové nástroje a platformy na rýchlu komunikáciu medzi ľuďmi a laboratórnymi robotmi a prístrojmi. Biológovia tak stále trávia príliš veľa času v laboratóriu a málo času prípravou a uvažovaním nad experimentami. 

85. David Hume: Všetko je to v hlave a hlava v tele

Svet a myseľ. V akom sú vzťahu? Ako spolu interagujú? Je svet jednou veľkou mysľou alebo je myseľ iba súčasťou materiálneho sveta? Dnes budeme v rozmýšľaní nad nimi pokračovať s ďalším empirikom, ktorý priamo nadväzuje na Johna Locke a nie je ním nikto iný ako škótsky osvietenec David Hume.

84. Svet pred Darwinom: myšlienka meniacej sa Zeme

Ako ľudia uvažovali o našom svete pred 19. storočím, v ktorom žil Charles Darwin? Akí sú niektorí jeho predchodcovia? Prečo a ako ľudia začali rozmýšľať o svete ako premenlivom mieste?

83. George Berkeley: som vnímaná, teda som

Esse est percipi! Dnes pokračujeme s ďalším veľmi známym latinským výrokom zo sveta filozofie a jeho autorom je írsky filozof, vedel a biskup George Berkeley (1685-1753). Pozrieme na jeho vlastnú teóriu ľudského chápanie a poznávania, ktoré je veľmi zaujímavým stredom medzi Lockeom a Leibnizom, keďže podľa Berkeleyho je existencia čohokoľvek vo svete závislá od našej mysle. Čo presne tým myslel a prečo je zvuk padajúceho stromu závislý od drevorubača?
 

82. Syntetické bunky III: Môžeme postaviť bunky od základov?

"Čo nedokážem postaviť, tomu nerozumiem," povedal Richard Feynman. V tejto epizóde sa teda budeme rozprávať o stavbe syntetických buniek od základov, o výzvach, ktorým pri tomto prístupe čelíme a o nebunkovej ("cell-free") biológii.

81. Gottfried Leibniz: aj nepopísaný papier je stále papier

Nihil est in intellectu quod prius non fuerit in sensu. Nihil? Nisi intellectus ipse! —trochu latinčiny na úvod a v dnešnej dávke sa dozviete presný preklad a význam týchto dvoch slávnych výrokov vo svete filozofiu. V 79. dávke sme sa pozreli na Lockeovu teóriu ľudského chápania a v jej závere nám vyvstala jedna kľúčová kritická otázka: ak je ľudská myseľ nepopísaný čistý papier a všetko poznanie prichádza na úplnom začiatku z našich zmyslov, metaforicky ale tento obraz nesedí. Ak je myseľ nepopísaný papier, a teda je úplne prázdna, predsa len prázdna nie je, pretože sa v mysli nachádza samotná myseľ. Aj nepopísaný papier je stále papier! A toto je klasická námietka proti Lockeovu empirizmu, s ktorou prišiel jeho súčasník, nemecký filozof Gottfried Leibniz a túto námietku si poriadne rozpitváme.

80. Hviezdne vojny? Ako sa Cirkev mýlila a Galileo tiež

V tejto dávke sa spoločne pozrieme na azda ten najznámejší konflikt medzi vedou a katolíckou cirkvou. Povieme si o hlavných aktéroch a o tom, prečo pochybila aj Cirkev aj Galileo.

79. John Locke a tajomstvo nepopísaného papiera

Ako funguje ľudské chápanie? Je naša myseľ obdarená nejakým vrodeným poznaním alebo sme ako nepopísaný papier, na ktorý sa od nášho narodenia zapisujú naše skúsenosti? V dnešnej dávka budem pokračovať v našom rozmýšľaní o realite a na túto otázku sa pozrieme očami britského lekára a filozofa Johna Lockea, ktorý je na tomto podcaste už varený-pečený.

78. Syntetické bunky II: ako vznikla najmenšia syntetická bunka

Existujú dva prístupy k stavbe syntetických buniek. Dnes si predstavíme "top-down" prístup k stavbe syntetických buniek, fascinujúce výsledky vedcov z J Craig Venter Institute, najmenší syntetický organizmus JCVI-syn3.0 a dôjde aj na esenciálne gény!

77. Realita: Sme na ňu odkázaní alebo ona na nás?

Čo je to realita? Asi súhrn toho, čo existuje. Ale čo vlastne existuje? To, čo viem spoznať mojimi zmyslami? Ale vieme dať pod mikroskop naše myšlienky, poéziu, morálku, zákonodarstvo či zásady slušného správania? Ak nie, znamená to, že neexistujú a tým pádom ich môžem ignorovať? Dnešná dávke ja malým úvodom do rozmýšľanie o realite a pozrieme na to, čo sa vo filozofii nazýva metafyzika.
 

76. Nebeská revolúcia: ako chcel Kopernik pohnúť Zem

Každý už niekde počul o Mikulášovi Kopernikovi a o tom, že sa zaslúžil o nebeskú revolúciu. Čo presne však spravil a v akom zmysle môžeme hovoriť o revolúcii? Do akej miery vidíme v tejto udalosti konflikt vedy s náboženstvom? A aké sú mnohé mýty spojené s Kopernikom? To sú otázky, na ktoré odpovie táto dávka.

75. Rozhovor s Veronikou Cigánekovou o dôvodoch prečo študovať filozofiu, startupoch a stredoškolákoch

Dnes sa rozprávam s Veronikou Cigánekovou, mladou aktívnou študentkou, ktorá onedlho začína študovať na britských ostrovoch filozofiou. Prirodzene som bol preto veľmi zvedavý, čo motivuje mladého človeka jej kalibru, aby sa rozhodol ísť po maturite študovať tento „nepoužiteľný" odbor, s ktorým sa že vraj nedá potom uživiť.

74. Syntetické bunky: najambicióznejší projekt v histórii

Život je často ťažký, a to nielen ten náš osobný ale aj ten biologický. V dnešnej dávke, nahranej v americkom MIT, si povieme aj o nasledovnom: čo je to život, prečo nie je jednoduché definovať, a či vedci vedia už stvoriť život.

73. Rozhovor s Michalom Vašečkom o slobode, liberalizme a zmysle sociológie

Dnes sa rozprávam so sociológom Michalom Vašečkom, prešli sme naozaj veľké množstvo otázok a vo všeobecnosti sa dá náš rozhovor zarámcovať na tieto témy: hovorili sme o povahe slobody, o liberalizme, o pôvode, význame a úskaliach sociológie a tiež sme zodpovedali všetci vaše otázky.

72. Prirodzená teológia: Rozumom k Božej existencii?

Dá sa Boh dokázať? Takýmto niečim sa zaoberá prirodzená teológia, o ktorej bude táto dávka. Ide o formu filozofickej teológie, ktorá sa snaží o Bohu rozprávať len čisto na rozumovom základe. Aké otázky pri nej vyvstávajú a prečo ide o veľmi zaujímavú tému? A aké sú niektoré zdroje na čiastočné uspokojenie vašej zvedavosti, ktoré vám autor odporúča? Počúvajte a dozviete sa viac.

71. Liberalizmus, konzervativizmus... a taoizmus (letný crossover s podcastom Silný výber)

Neprejde na Slovensku deň, aby si niekto nenadával do konzervatívcov, resp. liberálov: extrémnych, krajných, tmárskych, spiatočníckych, slniečkárskych, pomýlených - veď to poznáte. So satirickým politi-castom, Silný výber, sme sa v dnešnej crossover epizóde rozprávali o možnom zmiery medzi liberalizmom a konzervativizmom alebo či na druhej strane predsa len nejde o nezmieriteľnú dichotómiu. A taoizmus? Ten sa to poznačí všetko zharmonizovať. 

70. O Ebole a jej epidémii v Kongu

Ebola je jednou z najnebezpečnejších infekčných chorôb s akými sa ľudstvo doteraz stretlo a v Kongu momentálne zúri jedna z jej najzávažnejších epidémií.

69. O liberalizmoch

Liberalizmus. Je to niečo o slobode.. ale čo konkrétne. Všetci chcú byť asi slobodní, otroctvo sa dnes veľmi nenosí, tak prečo nie sme všetci liberálmi? Ako už mnohí tušíte, pri otázke liberalizmu to všetko stojí a padá na dvoch otázkach: „Čo je to sloboda?“ a „Je sloboda najvyššie spoločná hodnota?“; a dnes sa pozriem na dva druhy liberalizmu, ktorá odpovedajú na druhú otázku rôzne. Prvý, tzv. klasický alebo britský liberalizmus pozitívne a druhý, tzv. progresívny či kontinentálny liberalizmus, negatívne. Ako už tušíte, jeden nie je ochotný obetovať slobodu jednotlivca za sociálnu rovnosť a ten druhý naopak áno.

68. Premeny vedy a jej odluka od náboženstva

Veda mala v minulosti iný význam, ako je tomu dnes. Pozrieme sa na to, ako sa menil, ako si rozumela či nerozumela s náboženstvom, a ako sa napokon tieto dve oblasti začali rozchádzať.

67. Neznesiteľná ľahkosť existencie

Neznesiteľná ľahkosť bytia. To je názov románu od Milana Kunderu z 1984 a podľa mňa je to aj skvelá definícia existencializmu. Dnes sa zamyslíme nad tým, že neexistuje „jeden a iba jeden“ existencializmus, ale jestvuje ich asi toľko, koľko poznáme existencialistov; a predstavíme si myšlienku ľudskej „vhodenosti do existencie“ od Martina Heideggera a pozorovanie, že ako ľudia sme „odsúdení byť slobodní“ od Jeana Paula Sartrea.

66. Môže nám syntetická biológia pomáhať pri skúmaní vesmíru?

Zdalo by sa, že syntetická biológia a astronómia si musia byť na míle vzdialené - syntetická biológia skúma maličké bunky a astronómia sa zase venuje nedozerným vesmírnym diaľavám.  

65. Nietzsche: Boh je mŕtvy. Dovidenia sloboda?

Nedávno som cez „messenger story“ zverejnil na 24 hodín krátky úryvok z eseje Vzbúrený človek od Alberta Camusa, kde ponúka zarážajúcu interpretáciu niektorých kľúčových myšlienok Friedricha Nietzscheho. Keďže táto pasáž vyvolala ako pozitívne tak i negatívne ohlasy, rozhodol som sa s vami dnes nad ňou zamyslieť. Nietzsche je básnikom a jedna interpretácia jeho diela naviac nemôže uškodiť

64. Od zbožnosti k argumentácii: Ako sa zmenilo chápanie náboženstva

Pojem náboženstvo prešiel počas histórie zmenou. Od jeho prvotného významu, ktorým bola vnútorná zbožnosť sa postupne začalo nad ním uvaźovať ako nad formálnym systémom, o ktorom môžeme verejne diskutovať a argumentovať. O tom, ako tomu bolo a prečo je to dôležité si povieme práve v tejto dávke.

63. O troch druhoch slobody: ľudských právach, „ži a nechaj žiť“ a o cnostiach

V dnešnej dávke chcem poukázať na klasické trojité rozlíšenie povahy slobody. Reč bude (1) o slobode ako základom ľudskom práve; (2) o slobode ako o možnosti žiť a nechať žiť, teda robiť si čo chcem—a to buď úplne alebo iba dovtedy, pokiaľ druhému neubližujem a tým zamedzujem jeho slobode; a (3) o slobode ako o schopnosti urobiť nie hocičo čo chcem, ale práve to dobré rozhodnutie, ktoré nemusím sprvu vôbec chcieť a nemusí to byť ani najľahšie.

62. O vzťahu medzi baktériami v črevnom mikrobióme a atletickým výkonom

Črevný mikrobióm a jeho vplyv na rôzne aspekty nášho zdravia, či fyzického a psychického výkonu je jedným z najzaujímavejších objektov moderného biologického a medicínskeho výskumu.

61. Wittgenstein o rodinnej podobnosti: nie rodičov a detí, ale slov

Podľa Gottloba Fregu majú slová—povedzme podstatné mená—istý základný význam a následne existuje viacero zmyslov, akoby nárečí, v ktorých vieme tieto slová používať. Wittgenstein, o ktorom som už hovoril v #41 PD, tu videl problém s týmto základným významoch a navrhol definovať slová prostredníctvom ich prekrývajúcich a prelínajúcich sa podobností. Napr význam slova „hra“ bude pochádzať z významov mnohých vecí, o ktorých hovoríme ako o „hrách“, ktorých podobnosti sa pretínajú do takej miery, že samostatné slovo „hra“ dáva v našom použití zmysel.

60. Päť mylných mýtov náboženskej negramotnosti

V dnešnej dávke sa v stručnosti pozrieme na päť mýtov rozšírených vo svete vedy a náboženstva. Povieme si niečo o vzťahu kresťanstva k plochej Zemi, vede, Galileovi, Brunovi a argumentu z dizajnu.

59. Gottlob Frege o večernici, zorničke a Venuši

Dnes sa zamyslíme nad niektorými myšlienkami nemeckého filozofa, logika a matematika menom Gottlob Frege, ktoré rozpracoval vo svojej slávnej eseji „Über Sinn und Bedeutung“ („O zmysle a význame“; v ang. preklade „On Sense and Reference“) z roku 1892.

58. Ako nám syntetická biológia pomáha bojovať proti znečisteniu životného prostredia

Syntetická biológia, ktorá sa venuje úprave a vytváraniu nových biologických systémov je jednou z najfascinujúcejších inžinierskych disciplín súčasnosti. Na druhej strane, znečistenie ovzdušia  a priemyselný odpad patria medzi najväčšie výzvy pre súčasnú spoločnosť. 

57. Analytická vs kontinentálna filozofia: keď je Wittgenstein v ringu s Nietzschem

Zvykne sa humorne povedať, že analytická filozofia je jasná na úkor hĺbky, a kontinentálna je hĺbavá na úkor jasnosti.  Dnes si povieme o základných rozdieloch týchto dvoch spôsobov robenie filozofie a v závere tiež poukážem na to, že i keď je táto dichotómie z časti falošná, zrnko pravdy v nej ale stále je.

56. Slováci v starovekej synagóge

V tejto dávke vám porozprávam niečo o tom, ako som sa dostal k vykopávaniu starovekej synagógy v izraelskom Huqoqu.

55. Bertrand Russell o holičovi, ktorý ak sa holí, tak sa neholí

Bertrand Russell (1872 v Trelleck – 1970 v Penrhyndeudraeth) bol jeden z najvýznamnejších filozofov 20. storočia a je považovaný za zakladateľa tzv. analytickej filozofie. Na Trinity College Cambridge, kde študoval matematiku a neskôr filozofiu, sa stretáva s G.E. Mooreom a A. N. Whiteheadom, s ktorými začiatkom 20. storočia mení dovtedajšiu tvár filozofie.

54. O nových zisteniach v prípade narodenia geneticky upravených detí v Číne

Narodenie geneticky upravených detí bolo jednou z najzávažnejších medicínskych a vedeckých udalostí, ktoré sa udiali v posledných rokoch. Táto udalosť rozvírila množstvo diskusií nielen o technických a vedeckých, ale najmä o etických aspektoch takéhoto počinu. 

53. Rozhovor s Matúšom Sitárom o vzťahu teológie & filozofie, metafyzike a Platónovi

Vyštudoval kresťanskú filozofiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, v Kolégiu Antona Neuwirtha učí filozofiu a teológiu, vedie kurz latinčiny a je prekladateľom.

52. Úvod do vedy a náboženstva

V prvej dávke o vede a náboženstve sa pozrieme na pár úvodných myšlienok, povieme si o komplikovanosti tejto témy, a zamyslime sa na tým, čo by som chcel robiť v našich budúcich dávkach.

51. Augustín o zle a dobre

Augustín je asi mnohým známy iba ako katolícky biskup a učiteľ Cirkvi, ale súčasne je jednym z najvýznamnejších filozofov západnej civilizácie. V tejto dávke sa pozrieme na jednu z jeho najvplyvnejších myšlienok, ktorou je jeho odpoveď na otázky: Čo je to zlo? Čo to znamená konať zle? Je zlo opakom dobra?